Článok
Zmysel Európy je mier. Aký je zmysel USA, Číny, Ruska a Indie?
Verejná debata o zjednotenej Európe sa čím ďalej, tým viac dostáva do rovín, ktorým prestávam rozumieť.
Žasnem nad tým, o čom sa v Európe dokážeme vážne baviť, hádať, čo nás dokáže rozdeľovať. A garantujem vám, že keď sa na to, čo tu predvádzame, pozrie niekto v budúcnosti, nazve nás právom hlupákmi.
Začnime, prosím, tú debatu o nás samých úplne odznova. Od základu.
Svetu rozumieme najprv prakticky. To, čo sa nás nejakým spôsobom týka, uchopujeme najprv ako niečo dobré, vhodné k niečomu, alebo naopak, napríklad ako prekážku.
Tak si poďme povedať, kvôli čomu sme sa v Európe začali zjednocovať, čo je zmysel Európy a či ho Európa napĺňa.
Zmyslom Európy je mier.
Otec Európy, Robert Schuman, v úvode svojej deklarácie, na ktorej základe sa začala zjednocovať Európa, napísal:
„Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú.“
Z celej deklarácie je explicitne jasné, že zmyslom európskeho zjednotenia je mier. Že zmyslom Európy je mier. A tento mier sa má dosiahnuť tak, že sa zavedie systém, ktorý urobí ozbrojený konflikt medzi jeho jednotlivými časťami nezmyselným:
„Takto nastolená solidarita vo výrobe učiní úplne očividným, že akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stane nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou.“
Podarilo sa to? Je Európska únia vhodná a dobrá na to, na čo bola vytvorená?
Odpoveďou je, že ozbrojený konflikt medzi členmi Európskej únie je nezmyselný a nikdy neprebehol.
Európa v tomto zmysle plní svoj účel.
A preto oslavujeme Deň Európy, preto mám doma modrú vlajku so žltými hviezdami. Som hrdý na to, čo sa nám podarilo.
Sú diskusie, ktoré sa dnes v politickom boji objavujú a rozdeľujú Európu, dôležitejšie ako toto?
Ak nie, prečo sa nimi nechávame rozdeľovať? Sme takí slabí, že nás dokáže rozhádať nejaká regulácia alebo smernica o absolútnej blbosti? Keď nám niečo vadí, tak argumentujme, zmeňme to, vyhrajme voľby a opravme to, čo naozaj treba opraviť. Ale nedokážem pochopiť, že niekoho vôbec napadne kvôli tomu ničiť základ, na ktorom Európa stojí. To nikdy nepochopím.
Svetový mier
Keď sa vrátim k úvodným myšlienkam vyhlásenia Otca Európy, smerovali ešte ďalej, k svetovému mieru:
„Svetový mier nemožno zabezpečiť bez tvorivého úsilia zodpovedajúceho veľkosti hrozieb, ktoré ho ohrozujú.“
A hoci je oficiálna európska hymna len inštrumentálna, aby neuprednostňovala žiadny jazyk, neoficiálny latinský text napísaný k nej hovorí jasne o svetovom mieri. Prvá sloha znie:
Est Europa nunc unita,
et unita maneat.
Una in diversitate,
pacem mundi augeat.
Čo znamená:
Európa je teraz zjednotená,
a nech zostane zjednotená.
Zjednotená v rozmanitosti,
nech prispieva k mieru vo svete.
Európa, už na svojom úplnom začiatku aj dnes, bola myslená nielen ako mierový projekt v rámci svojich hraníc, ale aj ako príspevok k mieru vo svete. A podľa mňa je to niečo, čo by sme si mali pripomínať častejšie, najmä dnes, keď sme od toho stále veľmi ďaleko a svetový mier sa nám stále viac a viac vzďaľuje.
Čo mi príde očividné, je, že ho nedosiahneme bez širšej spolupráce, minimálne s ďalšími svetovými mocnosťami. To je skutočný problém. O tom, ako ho vyriešiť, sa poďme baviť. Do tohto dávajme energiu.
Pokračovať v čítaní zadarmo
Zadajte e-mail a čítajte ďalej zadarmo. Prihláste sa tým aj na odber mesačného newslettera. Žiadny spam, kedykoľvek sa odhlásite.
Zdroje
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“